Kristove banány, čo je toto za zverinu? Špinavá, hrdzavá ponorka sa vynorila v starom nemeckom prístave. Posádku v zložení Sataniac, Infernal (ešte sa nesmejte), Odin a Tormentor (už môžete) vítajú davy verných v rifľových bundách s vyprašivenými nášivkami, pivnými bruchami a riedkymi mastnými vlasmi. Od roku 1988 sledovali jej plavbu v tých najtemnejších, najsmradľavejších vodách undergroundu, dnes s nádejou prihliadajú snahe tohto obskúrneho plavidla zakotviť v presvetlených vodách záujmu širšej metalovej verejnosti. Súdny človek nevie, či si má skôr odpľuť, smiať sa, alebo trpko zaplakať.
Skúste si predstaviť úplne namol ožratých MOTÖRHEAD snažiacich sa zahrať niečo od SLAYER. Znie to kruto, ale DESASTER stvárajú na svojom aktuálnom nosiči „Angelwhore“ oveľa väčšie lotroviny. Stovkami kapiel obohraté gitarové riffy, ktoré by aj pred dvadsiatimi rokmi zneli nudne, spevák, akého zoženiete pred každou krčmou v štýle: „Hej, ty v tom ogrcanom tielku, nechceš si zabučať na našom novom albume?", staromódna produkcia, nad akou dnes musia neveriacky krútiť hlavou aj takí veteráni ako DESTRUCTION či SODOM... jedným slovom katastrofa. Naozaj žasnem nad plánom ľudí z Metal Blade Records, ktorí veria, že sa nájde dostatok nostalgických sedliakov, čo si kúpia niečo takéto. Keď chcem počuť zvuky zo záhrobia osemdesiatych rokov, pustím si napríklad "Pleasure To Kill" od KREATOR, nepotrebujem na to nové albumy od starých blbcov, ktorí sa berú strašne vážne a pritom pôsobia tragikomicky.
Nie, nechcem upierať právo podobných spolkov na existenciu. Nevadia mi, keď si tie svoje puchy vypúšťajú u malých vydavateľstiev. Šľak ma však ide trafiť z toho, keď si predstavím, že by sa podobné peniaze ako teraz pri "Angelwhore" vrazili do celosvetovej propagácie nových albumov napríklad takých ROOT alebo DEPRESY. Ale to už je asi debata na trochu inú tému, všakže.